Prečo je kamzík taký vzácny?
| Kde žije tatranský kamzík?
| Kde sú obľúbené stanovištia kamzíkov?
Popis druhu | Aké
je zafarbenie tela kamzíka? | Ako
rozlišujeme kamzíky podľa vekových kategórií?
Ako rozlíšime pohlavie kamzíkov v teréne?
| Aký
je denný biorytmus kamzíčej zveri? | Kamzičí
rok
Pobytové znaky kamzíčej zveri a ich rozlišovanie v teréne
 Foto: Juraj Ksiažek |
Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra
tatrica, Blahout 1971) je jedným z najvzácnejších biologických unikátov
a glaciálnych reliktov (glaciálny relikt je pozostatok z doby ľadovej)
vyskytujúci sa na území Tatranského národného parku.
V rokoch 1969-1976 bol tatranský kamzík reintrodukovaný (umelo vypustený)
aj do centrálnej časti Nízkych Tatier (NAPANT), kde tvorí náhradnú populáciu
pre prípad, že by došlo k vyhynutiu kamzíka v jeho pôvodnom areáli na
území TANAPu.
Jedinečnosť kamzíka bola vedecky dokázaná M. Blahoutom v roku 1971. Podrobné
štúdium dokázalo, že tatranský kamzík tvorí osobitný endemický poddruh
európskych kamzíkov. Morfologické rozdiely medzi jednotlivými poddruhmi
sú na úrovni tvaru kostí, napríklad v detailoch je rozdielny tvar lebečných
švov pričom pri vonkajšom zbežnom pohľade sú takmer na nerozoznanie. Jedinečnosť
kamzíka má svoj pôvod v izolovanom vývoji v dobe ľadovej, ktorá oddelila
populácie kamzíkov v európskych a ázijských pohoriach. Jednoducho povedané
kamzík vrchovský tatranský pôvodne žije iba na území Tatier a nikde inde
na svete.
 Foto: Juraj Ksiažek |
Tatranský kamzík žije na celom území TANAPu a jeho náhradná populácia v centrálnej časti Národného parku Nízke Tatry. Obýva pásmo kosodreviny, alpínskych holí a skalných brál nad hornou hranicou lesa. Pri výbere svojich stanovíšť sa vyhýba súvislým porastom kosodreviny, ako aj súvislým skalným masívom, kde nenachádza trávnaté jazyky, ostrovy, úplazy a terasy. Jeho pohyb, či už denný alebo sezónny, je závislý od celého komplexu okolností, ako napr. ročné obdobie, poveternostné pomery, expozícia svahov, charakter rastlinstva, ktoré mu slúži na potravu a v neposlednom rade od vplyvu predátorov a človeka.
Kde sú obľúbené stanovištia
kamzíkov?
 Foto: Juraj Ksiažek |
Čriedy kamzíc s mláďatami a nedospelými (2
ročnými) jedincami sa
s obľubou zdržiavajú v záveroch dolín, v oblastiach čelných ľadovcových
morén a karov s priľahlými svahmi. Skupinky kamzíkov-samcov radšej pod
skalnými chrbtami, na bočných hrebeňoch a pod hrebeňmi.
Takéto rozdelenie je však len rámcové, lebo vždy ho ovplyvňujú momentálne
potravinové, klimatické, tepelné a iné podmienky, ako aj miera vyrušovania
na jednotlivých stanovištiach.
 Foto: Juraj Ksiažek |
Kamzík tatranský je vlastne divoká koza. Z
pohľadu zoologickej systematiky patrí medzi cicavce, párnokopytníky, prežúvavce,
čeľaď turovité, podčeľaď kozy, rod kamzík, druh kamzík vrchovský, poddruh
- kamzík vrchovský tatranský.
Veľkosťou a vzrastom tela kamzík skutočne pripomína kozu. V dospelosti
dorastie do výšky 80 - 90 cm a zdravé jedince dosiahnu váhu 30 - 35 kg.
Celé telo je porastené hustou srsťou, ktorá chráni kamzíka pred chladom.
Dožíva sa veku 15 - 20 rokov.
Aké je zafarbenie tela kamzíka?
a.) letné sfarbenie srsti
 Foto: Juraj Ksiažek |
V lete je kamzík naspodku hnedosivý, na bokoch červenohnedý až hrdzavý s čiernohnedým pruhom pozdĺž chrbtice. Sfarbenie hlavy je menej kontrastné, pretože tmavé partie sú hnedé a svetlé partie žltobiele. Čiernohnedé sfarbenie majú nohy, temeno hlavy a uši. Obidva lícne pruhy ako aj čelový pruh a hrdlo s bruchom sú sfarbené žltobielo až bielo, svetlý pruh sa tiahne cez oči až k pysku.
b.) jesenné, zimné a jarné sfarbenie srst
 Foto: Juraj Ksiažek |
Ako rozlišujeme
kamzíky podľa vekových kategórií?
 Foto: Juraj Ksiažek |
- Kamzíčie mláďa (kamzíča) - nedospelý jedinec kamzíka do doby jedného roka po narodení.
- Dvojročný nedospelý jedinec - háčikár - pomenovanie "háčikár" vzniklo z toho, že v druhom roku života prirastá kamzíkom najväčšia časť rožka (75-105 mm). Vytvára sa typický háčik.
- Dospelý jedinec - kamzík sa vo voľnej prírode dožije maximálne 20 rokov.
Ako rozlíšime pohlavie
kamzíkov v teréne?
Vonkajšie rozdiely medzi dospelým kamzíkom
a kamzicou sú málo výrazné, pretože rožky na hlave má kamzík aj kamzica.
Pri určovaní pohlavia si môžeme pomôcť pozorovaním niektorých charakteristických
znakov.
Jedným z nich tvar rožkov, ktorý je rozdielny medzi
kamzíkom a kamzicou. Kamzík-samec má rožky hrubšie, niekedy s väčšou rozlohou
než kamzica. Zahnutie rožkov
u kamzíka je väčšie než u kamzice (až 180 °), v pokoji smerujú hroty jeho
rožkov smerom dozadu k lebke.
Rožky kamzice sú spravidla tenšie, zakrivenie je menšie (od 90° - 135°),
preto hroty rožkov pri normálnej polohe hlavy smerujú rovnobežne s hlavou.
Tieto znaky sú dosť nespoľahlivé a niekedy sa dajú len ťažko rozoznať.
Najspoľahlivejším znakom je spôsob močenia, ktorý je daný vyústením močovodu. Kamzica si pri močení pričupne na zadné nohy a oblúkovite prehne chrbát. Kamzík-samec len predĺži vzdialenosť medzi zadnými a prednými nohami.
Ďalším spoľahlivým znakom je strapec, ktorý sa samcom vyvinie v čase ruje v okolí pohlavného orgánu a srsť na bokoch, ktorá je cez ruju lesklá od moču a výlučkov pohlavných žliaz.
Nápadné rozdiely sú aj vo sfarbení srsti. Pri zimnej srsti, čiže v jesennom, zimnom a jarnom období majú kamzice na bočnej strane stehien typickú škvrnú svetlej srsti.
Aký je denný biorytmus kamzíčej
zveri?
 Foto: Juraj Ksiažek |
Maximum dennej aktivity (pastva, pohyb) je u kamzíkov sústredený v čase medzi 6-8 hodinou rannou. Potom nasleduje krátka pasívna fáza medzi 10-12 hodinou (odpočinok, prežúvanie). Popoludňajšia, menej intenzívna fáza vrcholí medzi 13-14 hodinou, potom nasleduje krátky odpočinok medzi 16-17 hodinou. Podvečerné maximum činnosti vrcholí asi hodinu pred západom slnka.
Stále vyrušovanie ľuďmi však spôsobuje, že na turisticky frekventovaných lokalitách sa kamzíky nepasú ako v normálnych podmienkach, a to predpoludním a popoludní, ale iba v skorých ranných a neskorých večerných hodinách. Táto zmena v ich spôsobe života je však neprirodzená a značne škodlivá. Spôsobuje nedostatok výživy, menšiu odolnosť voči predátorom a chorobám.
 Foto: Juraj Ksiažek |
Tvrdé vysokohorské klimatické a terénne podmienky
si u kamzíkov vynútili spájanie jednotlivcov do čried, čo im umožňuje
lepšie zdolávať a prekonávať nepriaznivé podmienky. Veľmi dobrým príkladom
je rozdiel v prerážaní stopy v hlbokom snehu jednotlivcom alebo čriedou.
Aj ochrana proti nepriateľom je v čriede účinnejšia ako u osamoteného
jedinca. Zloženie čried kamzíkov sa v priebehu roka niekoľkokrát mení
v závislosti od biologických období.
Kamzíčie mláďatá sa rodia na jar (v máji - júni) a niekoľko dní po narodení
zostávajú so svojou matkou. V tomto čase sa vytvára základ budúceho vzťahu
matky a mláďaťa.
Neskôr sa matky s mláďatami spájajú do malých skupín. Formácia sa nemení,
opäť ide o mláďatá, ktoré vedú dospelé kamzice-matky.
V ďalšom období sa kamzice-matky s mláďatami pripájajú k čriede ostatných
jedincov kamzíčej zveri. Vzniká črieda zložená z dospelých kamzíc, nedospelých
jedincov oboch pohlaví (háčikáre) a kamzičích mláďat, ktorú vedie dospelá
kamzica. Vo všetkých týchto formáciách si zachováva vedúce postavenie
najskúsenejšia a fyzicky najvitálnejšia (najživotaschopnejšia) kamzica.
Kamzíky-samce v tomto období žijú v menších skupinách
(3-4 kusy) a so skupinami kamzíc sa stretávajú len náhodne. Zdá sa, že
starým kamzíkom nevyhovuje stály ruch, ktorý panuje v čriede s nedospelými
kamzíčatami. Žijú úplne samotársky a izolovane na svojich tradičných stanovištiach.
Mladšie samce sa túlajú po dvoch, troch až štyroch. Niekedy sa zoskupujú
aj staršie samce s mladšími. Vznikajú tak malé čriedy dospelých samcov
mladšieho a stredného veku (3-8 rokov).
Kamzíky samce sa pripájajú k čriedam kamzíc s nedospelými kamzíkmi a mláďatami
v októbri - novembri, období ruje. Cez ruju ovládajú celú čriedu sociálne
najvyššie postavené samce. V prípade nebezpečenstva a úteku vedie celú
čriedu sociálne najvyššie postavená a najskúsenejšia kamzica. Vzniká teda
črieda dospelých samcov, dospelých samíc, nedospelých jedincov (háčikáre)
a mláďat, vedená najskúsenejšou kamzicou. Po ruji sa čriedy rozpadávajú
do pôvodných dvoch formácií.
Početnosť čried kamzíčej zveri je rozličná a v normálnych podmienkach
sa pohybuje od 2-3 jedincov až po 12-15. Výnimočne ich môže byť aj viac.
Pobytové znaky kamzíčej zveri
a ich rozlišovanie v teréne.
Okrem priameho vizuálneho pozorovania môžeme
identifikovať prítomnosť kamzíkov v teréne aj na základe tzv. pobytových
znakov. Sú predovšetkým otlačky stôp a trus.
Stopy sú viditeľné otlačky chodidiel, ktoré kamzík
zanecháva pri pohybe na mäkkom podklade (blato, sneh a pod.).
Stopa kamzíka a kamzice má rovnaký tvar, ale nie veľkosť. Rozdiely sú
však pri približne rovnakej váhe jedinca len milimetrové. Kamzíčatá zanechávajú
stopy menších rozmerov.
Stopy kamzíka majú v zásade klinovitý tvar. Pri kľudnej chôdzi sa otláčajú
len ratičky bez paratičiek (paratičky sú drobné rohovinovité výrastky
nad ratičkami). Medzi ratičkami je po celej dĺžke i pri kľudnej chôdzi
široká medzera, čo je dobrý rozlišovací znak. Predné okraje ratíc sú viac-menej
tupé a hranaté.
Trus kamzíčej zveri má temer guľovitý tvar a v niektorých prípadoch býva
opatrený výraznejšou špičkou. V priemere meria okolo1,5 cm. Vo vegetačnom
období má kamzičí trus (jednotlivé bobky) na povrchu olivovo zelenú farbu
a len v čerstvom stave je na povrchu lesklý. Trus v zimnom období je na
svojom povrchu bez lesku.
Trus kamzice sa podobá trusu kamzíka-samca svojou štruktúrou aj farbou,
ale odlišuje sa tvarom a veľkosťou. Je tvarove pretiahnutejší, kratší,
s menej nápaditým zakončením bez výraznej koncovej špičky, ako je tomu
u kamzíka-samca. Jednotlivé bobky trusu dospelej kamzice majú priemer
1,2 -1,7 cm. Kamzíčatá majú výrazne menší trus v priemere 0,6-0,9 cm až
1,0 cm.